Playing The Angel: ZA a PROTI

Dnes sa všade skloňujú termíny objektívnosť a vyváženosť. Skúsme sa teda opäť vrátiť k aktuálnemu albumu "Playing The Angel" a dajme priestor obom stranám. Pozitívnej, ale aj negatívnej kritike. Človek je predsa v zásade tvor tolerantný.

ZA: Elektronickými melódiami sa Depeche Mode zbavujú tieňa 80-tych rokov

Ako duch v stroji alebo mechanický duch, ktorý z týchto výrazov je hodí viac? Depeche Mode sa vrátili som svojim jedenástym štúdiovým albumom. Zdá sa, že skupina sa opäť posunula vpred žánrovo a zvukovo, no rovnako vo svojej tvorbe vychádzajú z 80-tych rokov a pritom stále držia tempo s hudobnou scénou.

Na rozdiel od tradičného rock´n´rollu, v ktorom sa skupiny snažia čo najviac zachovať surový garážový zvuk, stavajú Depeche Mode na svojom technologickom vybavení. To im umožňuje hudobne rásť a ich snaha kráča ruka v ruke s hudobnou technológiou. Pri nich nezachytíte akustické bicie a každá gitarová, či piáno/syntezátorová nota je zahratá v tlmenej agresií. Zhrnuté do jednej vety, fanúšikovia Pink Floyd by mohli u Depeche Mode oceniť analógový spôsob komponovania - popové melódie v kolízií s neprirodzenými zvukovými stopami a žalostivými vokálmi v popredí.

Ako serenáda z ústavu pre duševne chorých otvára album skladba "A Pain That I´m Used To". Po otravnom sirénovom efekte skladba veľmi rýchlo skĺzne do takmer nepočuteľnej atmosférickej úrovne. Ide o veľmi zvláštne umenie, no ako sa zdá, funguje. Skladba sa stáva vlajkonosičom kontrastu a futurizmu.

"Precious" je nielenže prvým singlom albumu, ale jednoznačne zastáva pozíciu jeho najlepšej skladby. Pieseň vás omámi svojimi vrstvenými syntezátorovými a gitarovými efektami. Jej text je rovnako kajúcny, ako aj plný nádeje, keďže sa snaží vyslobodiť nevinné deti zo zovretia konfliktu spôsobeného rozvodom rodičov: "Precious and fragile things/need special handling/my God what have we done to you/I pray you learn to trust/have faith in both of us/keep room in your hearts for two.""

"Nothing´s Impossible" je najstrašidelnejším electrom-jamom na CD. Ťažký a neprerušovaný zvuk bicích sprevádza mátožný šepot nástrojov na pozadí, spolu vytvárajú viac ako pozitívnu skladbu, samozrejme napriek nádychu strašideľných zvukov.

Futurizmus je hudobný smer, ktorý zažil svoj vrchol v 1980-tych rokoch, (bol to pravdepodobne dôsledok b-produkcie filmov s mimozemsko/android/robotickou tématikou a reakciu na zlé módne trendy). Neskôr si vybudoval prominentnú pozíciu v modernej hudbe - a nielen súvisiacu s Depeche Mode. Vplyv Radiohead je stále viac a viac citeľnejší a Nine Inch Nails majú silnejšiu pozíciu ako kedykoľvek predtým.

Možno je "futurizmus" a "futuristická" hudba (podobne ako jazz) ťažko stráviteľná pre intelektuálov fascinovaných zložitosťou. Môže tanečný rytmus kráčať ruka v ruke s elektronickým rockom? Techno a disco zanikli z rozumných dôvodov, rock´n´roll (a Depeche Mode) teraz nájde väčšiu silu vo všetko požierajúcich industriálnych náladách hudobnej technológie.

autor: Nicholas LoFaro
zdroj: The Rocky Mountain Collegian

Proti: Depeche Mode sklamali

Prečo sa nahrávacie spoločnosti a skupiny dožadujú vydávania primerane dobrých singlov ako predohry vydania následných albumov? Aby ľudí okradli, tak je!

Akoby som ich počul (myslím Depeche Mode a ďalšie skupiny mamutích koncernov). Správne, "Precious" znie predsa celkom dobre. Urobme z neho singel, pridajme nejaké umelecké práce Antona Corbijna a masy sa zbláznia!

A funguje to! Zbláznil som sa tiež, no bohužiaľ, už to vyprchalo. Môj bankový účet je ľahší o peniaze, ktoré som mohol investovať lepšie, napríklad do kúpy dobrej fľašky Pinot Noir.

Nový album Depeche Mode, "Playing The Angel" je zmesou rozbitých textov a industriálneho rinčania. Začína vcelku dobre, skladbou "A Pain That I´m Used To", no po poslednom zvuku piatej skladby, "Precious", je to už len sklamanie za sklamaním.

Album vás privedie do pochybného pocitu bezpečia s pocitom, že sa stane čosi dobré, no bohužiaľ, nič sa nestane. Ak by bola druhá polovica albumu primeraná tej prvej, nebol by som ľutoval moje ťažko zarobené peniaze.

Ani jedna zo skladieb však nebude chýbať v playlistoch mnohých temných podzemných študentských klubov v Budapešti, hoci aj Chopinov Pohrebný pochod má svižnejšie tempo. Najhoršou záležitosťou je desiata skladba v poradí. "Damaged People" sa potuluje niekde na ceste smerujúcej k temnému progresívnemu rocku, no je z toho skôr podivný electro chaos.

Tento album je príliš temný, príliš monotónny a príliš nudný. No nech je to už akokoľvek, som si viac ako istí, že maďarská odnož fanúšikov Depeche Mode radšej bude jesť sklo, ako by priznala, že ich hrdinovia sú len electro partia z Basildonu a nie posli temnosti (Dark Side).

Dámy a páni, prepáčte, že som poslom zlých správ, no jedenásty album Depeche Mode by skôr posoval medzi tovar s výhodnou cenou vášho miestneho Tesco supermarketu. Zdá sa, že skupina už nikdy nedosiahne úspechu albumu "Violator".

Depeche Mode si uvedomujú silu temnej stránky a vedia z nej vyťažiť všetko. No tento album za veľa nestojí. Nekupujte si to.

autor: Chris Baron
zdroj: The Budapest Sun Online