U mňa je to s číslom 1 absolútne jednoznačné:
1. Songs of Faith and Devotion (je to pre mňa po všetkých stránkach, čiže aj hudobne, ale aj subjektívne – zrejme obdobie, ktoré sa mi s albumom spája)
Po hudobnej stránke by som to vyjadril asi ako (všetky prívlastky sú myslené v absolútne najpozitívnejšom zmysle): sila a údernosť rocku; ľubozvučnosť, krása a melodickosť popu; zaujímavosť, nevšednosť a hĺbavosť synthpopu a pompéznosť, veľkoleposť vážnej hudby.
S ďalším poradím neviem, je to už zložitejšie. Určite však na ďalšie miesta (ale neviem v akom poradí) patria:
Ultra, Music for the Masses, Black Celebration.
Otázku mám pri Violator.
Zrejme objektívne uznávam, že patrí na jedno z prvých miest, subjektívne som tu v rozpakoch (napriek tomu, že Enjoy the Silence z neho je pre mňa spolu s Walking In My Shoes číslo jedna, čo sa týka piesni a možno najlepšia pieseň v histórii ľudstva celkovo). Ale subjektívne neviem, možno je spojené s nie ideálnym obdobím môjho života, fakt neviem, možno “prepálené” počúvaním, možno mi vadí, že je všeobecne asi najviac uznávané, no netuším presne.
